Ako sa u nás od volieb bojuje proti extrémizmu a chuligánom I.

Autor: Sergej Danilov | 29.10.2010 o 8:30 | Karma článku: 8,64 | Prečítané:  3232x

Od júnových volieb prešiel už pomerne dlhý čas, oblasť extrémizmu je ako priorita aj v programovom vyhlásení vlády. Fungovanie orgánu, ktorý by sa mal jeho otázkami zaoberať zatiaľ podobne ako za Kaliňáka pripomína spiacu princeznú bez tváre.

Keď Kaliňák preberal moc vo svojom rezorte, bol kritizovaný zato, že zrušil tzv. Komisiu boja proti extrémizmu (tú založil v roku 2001 Vladimír Palko). Napokon až v roku 2008 vznikla a nahradila ju takvzaná Multidisciplinárna integrovaná skupina odborníkov zameraná na elimináciu rasovo motivovanej trestnej činnosti a extrémizmu zriadená pri medzirezortnom Expertnom koordinačnom orgáne pre boj so zločinnosťou pri Ministerstve vnútra SR (ďalej MISO), ktorej celý názov má neuveriteľných vyše 20 slov aj po vynechaní predložiek.

Doteraz mi nie je známe, že by táto skupina zložená zo zástupcov polície, prokuratúry, silových rezortov, ostatných zainteresovaných subjektov, samospráv i zástupcov mimovládneho sektora dala počas svojej existencie nejaký výstup médiám. Alebo, aby sa aspoň niekto v jej mene vyjadril k akejkoľvek téme súvisiacej s extrémizmom - napríklad k novele tr. zákona alebo k nárastu protirómskych pochodov extrémistov v rokoch 2009 a 2010. Zatiaľ tento trend pokračuje aj dnes.

Verejnosť sa mohla o činnosti MISO dozvedieť akurát od splnomocnenca pre rómske komunity po marcovej konferencii o boji proti extrémizmu, ktorú organizovala ešte bývalá vláda. Galbavý napísal: "V súčasnosti intenzívne pripravuje novú protiextrémistickú koncepciu na roky 2011 - 2014. Bude veľmi úzko súvisieť s druhým strategickým dokumentom Vlády SR pod názvom Akčný plán predchádzania všetkým formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatným prejavom intolerancie."

A poďme do súčasnosti. Extrémizmus si do svojich priorít dala aj vláda (viac o tom píšem tu v odseku Radičovej vláda). Radičovej kabinet chce podľa programového vyhlásenia najskôr analyzovať čo sa urobilo od 2010-2014 a potom schvaľovať bude novú koncepciu na 2011-2014. Teda tú koncepciu, na ktorej sa za bývalej vlády slovami Galbavého  "intenzívne pracovalo". V poriadku. Táto skupina, najmä zástupcovia štátu, však mlčaním nikdy nebudú schopní svoju prácu "predať" a tým nemyslím nejaké divadlo, ale obyčajný odpočet alebo informovanie o tom,  čo vlastne robia.

V septembri (tri mesiace po voľbách) som sa od prezídia dozvedel, že "MISO" momentálne nemá šéfa.  Rovnaká situácia bola aj keď som sa pýtal teraz v októbri. Od volieb sa skupina nestretla. Zatiaľ verejnosti nie je k dispozícii ani materiál koncepcie, ktorý je podľa septembrových odpovedí z prezídia "vo finálnej podobe".

Minister vnútra

Zatiaľ sa v oblasti extrémizmu z rámca predchodcov veľmi nevymyká. Je o ňom známe, že je ochotný tolerovať aj extrémnu slobodu slova a hovorí to verejne. Je to legitímny názor na dlhšiu debatu. Vzhľadom nato, že nenásilné prejavy neznášanlivosti u nás nie sú vždy principiálne trestané, tak páchatelia verbálnej nenávisti (propagácia fašizmu, komunizmu, hanobenie rasy, národa, iná nenávisť),  žaláre napriek trestnému zákonu veľmi neohrievajú.

Väčšiu pozornosť doteraz vzbudli akurát zásahy pri protestoch extrémistov za sochu Svätopluka, kde polícia požila donucovacie prostriedky.

Minister Lipšic je momentálne agilný smerom k rómskym osadám, ktoré navštevuje so svojím poradcom pre rómsku kriminalitu Milanom Krajniakom. Od decembra chce zriadiť "špeciálne policajné zásahové jednotky, ktoré budú riešiť problémy a sťažnosti ľudí žijúcich v blízkosti segregovaných osád."  Možno je to spôsob ako zobrať vietor z plachát extrémistom, ktorí lokality s osadami hojne navštevujú a získať body pre KDH v komunálnych voľbách.  Len pozor, aby to nedopadlo ako za vlády Mečiara a Slotu, keď policajné komandá podľa Správy ERRC  osadníkov napádali hlava-nehlava na princípe kolektívnej viny.

Treba pre objektívnosť povedať, že počty policajtov v lokalitách s osadami začal pred parlamentnými voľbami 2010 navyšovať aj exminister Kaliňák. Potom, čo si z týchto lokalít extrémisti spravili ciele pre mítingy na tému "ochrana slušných ľudí" pred "asociálnymi cigánskymi parazitmi".

Lipšic v reakcii na komentár mimovládneho aktivistu Vladimíra Rafaela, že obieha Slovensko ako policajt s plackou nerešpektujúc programové vyhlásenie vlády riešiť rómsku problematiku zodpovedne,  odpovedal v tom duchu, že jeho sa iné netýka, že on ako minister má dbať o bezpečnosť občanov bez rozdielu rasy.

To je fajn, ale ide o veľmi zúžený pohľad na vec a od každého politika bez ohľadu na politické tričko by som čakal viac, ako len dištancovanie sa od ostatných problémov rómskych komunít či spolužitia medzi majoritou a sociálne vylúčenými Rómami.

Rafael sa správne pýta či Lipšica okrem kriminality osadníkov na väčšinovom obyvateľstve niekedy zaujímala aj kriminalita v rámci osád alebo väčšiny na Rómoch. Lipšic sa bráni 230-timi policajtmi-špecialistami, riešiacimi predovšetkým prevenciu pri práci v osadách. Cenné.

Na jeho mieste by som však nielen ako minister vnútra, ale aj občan a politik upustil od selektívneho videnia problému nech je o svojom zámere riešiť kriminalitu osadníkov akokoľvek úprimne presvedčený. Predpokladám, že oveľa menej strachu a napätia by vyvolal, ak by neodmietal stretnutie s obyvateľmi osady (lebo je aj ich ministrom),  či hľadal spoluprácu so splnomocnencom pre rómske komunity.

Minister a chuligáni

Lipšic stihol aj stretnutie s Úniou ligových klubov (ULK), ktorá má do konca októbra prísť s riešeniami "ako na chuligánov," ktorí okrem prejavov intolerancie v niektorých mestách chronicky robia na štadiónoch aj výtržnosti.

V tomto smere sa dajú pozitívne vnímať vyjadrenia policajného viceprezidenta Ľubomíra Ábela pre SME, ktorý vyzval k väčšej aktivite zbavovaní sa chuligánov samotné kluby. "Chýba väčšia iniciatíva zo strany klubov, aby sa zbavili týchto takzvaných fanúšikov, ktorí so športom nemajú nič spoločné a nerobia dobré meno ani klubom, ani Slovensku, keďže sa to prejavuje aj na medzinárodnej úrovni. Nemusíme vymýšľať nič nové, treba sa zbaviť týchto fanúšikov."

Legislatíva, ktorá mala pomôcť sa totiž zmenila počas bývalej vlády. Akurát by som ešte podľa vzoru Anglicka umožnil klubom najímať si do svojich bezpečnostných služieb aj policajtov, aby mohli okamžite konať v prípade najnespratnejších chuligánov (iniciátorov), ktorých podľa mojich skúseností nebýva pokope viac ako desať.  Aj keď represia nie je všetko, oceniť treba aj nekompromisné odhodlanie nového vedenia SFZ udeľovať sankcie. Avšak nemôžu zostať len na papieri ako v minulosti, lebo "disciplinárku" nebude nikto rešpektovať.  „Po zohľadnení prijatých opatrení sme neudelili žiadnu pokutu, podobne v predchádzajúcom ročníku po zápase Trnava-Slovan. Nech kluby radšej investujú do mládeže alebo zlepšenia prostredia na štadiónoch," povedal v roku 2008 šéf Disciplinárnej komsie SFZ Kridla pre denník Šport. Toto je absolútne absurdný postup - dať pokutu a potom ju stiahnuť, a ešte priznať, že sa to deje opakovane. Nebažím po trestaní klubov, ale takýto postup naozaj nemá logiku.

A funguje tu aj priama úmera, ak sa klub dobrovoľne a rázne zriekne podpory chuligánov, ako to urobil Laporta v Barcelone a snažia sa aj v Žiline, tak sa nemusí báť pokút. Na dôležitosť aktívneho prístupu klubov k fanúšikom za účelom priaznivejšej a tolerantnejšej atmosféry na štadiónoch upozornilo vo svojej Správe o prejavoch rasizmu, nacionalizmu, antisemitizmu, neonacizmu a ďalších typoch neznášanlivosti za roky 2008 a 2009 aj OZ Ľudia proti rasizmu.

Česko vs. Slovensko

Nielen preto, že včera bolo výročie vzniku Československa použijem na záver jednu paralelu. V rámci spravodajskej relácie Události na ČT1 (od 7min.30.sekundy) predvčerom odvysielali reportáž o 4-ročnom nepodmienečnom treste pre chuligána Slávie čo v auguste dokaličil (otras mozgu, polámaný nos) 14-ročného fanúšika Brna.

Nechcem polemizovať o výške trestu pre Ondřeje Makala - "známu firmu" ako ho označili v reportáži. Zaujalo ma, že v príspevku ČT sa vyjadril aj český policajný odborník na divácke násilie a futbalový extrémizmus Martin Synecký. Aký to rozdiel oproti Slovensku, kde ľudia z polície venujúci sa problematike extrémizmu či chuligánom nemajú mená, nemajú tváre a v médiách ich reprezentujú prázdne stanoviská tlačových oddelení?

Ako som spomínal už v úvode, snažil som sa dávnejšie skontaktovať s nejakým so zástupcov štátu v "MISO" skupine. Požiadal som o rozhovor priamo so šéfkou skupiny za bývalej vlády, no bol som slušne odkázaný len na tlačové oddelenie. Pri všetkej úcte k policajným hovorcom, nie je to úplne ono.

Mohli by sme tiež hovoriť o kvalite výročných správ ministerstiev ČR a SR (najaktuálnejšia dostupná na webe MV SR je za rok 2008!!!) v oblasti v extrémizmu, je to však neporovnateľné. Kým české texty sú aktuálnymi stratégiami a upozorňujú na najnovšie trendy rozoberajúc konkrétne aktivity jednotlivých extrémistických skupín, na Slovensku sú výstupy MV v oblasti extrémizmu znôškou všeobecných fráz.  Štát na Slovensku suplujú odborníci, ktorí výročné (2007) správy (2008) O plnení bezpečnostnej politiky v oblasti extrémizmu vydávajú pod hlavičkou Inštitútu pre občianske vzdelávanie.

Je to samozrejme otázkou priorít, ako aj počtu expertov, vrátane policajtov priamo v policajnom zbore, ktorí by sa dali označiť za odborníkov na extrémizmus. Tie počty podľa medializovaných informácií za posledné roky výrazne klesli. Uvidíme, ako sa to celé vyvinie, najmä ak pre súčasnú vládu je extrémizmus aspoň podľa jej vyhlásenia prioritou. Toľko na prvý diel.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Politika, biznis, vplyv. O čo ide oligarchom v médiách

Odborník na komunikáciu a mediálne štúdiá Václav Štetka hovorí, že oligarchovia médiá skupujú výhradne kvôli svojim záujmom.

BANSKÁ BYSTRICA

V Banskej Bystrici otvorili najmodernejšiu autobusovú stanicu na Slovensku

Dopravná časť je v testovacej prevádzke.


Už ste čítali?