reklama

2006-2010, náckovia sa do NR SR nedostali a čo ďalej p. Radičová?

Ak nerátame xenofóbnu a šovinistickú SNS, ktorá tam zostáva ďalšie štyri roky, tak ortodoxná extrémna pravica označujúca samú seba za tzv. nacionalistov podporovaná antisemitskými súdruhmi sa bude zrejme snažiť ešte väčšmi mobilizovať. Jej rast bude závisieť od novej vlády - riešenia rómskej problematiky a protiextrémistickej politiky štátu.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (39)

Ľudová strana Naše Slovensko, ktorá je politickým pokračovateľom Slovenskej pospolitosti - národnej strany nezískala v žiadnom okrese cez 5 percent (najbližšie bola v Kežmarku 4,99, Spišskej Novej Vsi 4,54, Revúcej 4,44, Starej Ľubovni 4,19, Gelnici 4,08), hoci v konkrétnych obciach pri osadách sa Kotleba dokázal prehupnúť aj cez 7 či 10 percent.

O militantnej demokracii

Ak máme krátko zhrnúť ťaženie štátu proti extrémistickej pravici v období 2006-2010, tak bolo väčšinou vyvolané kritikou médií a tretieho sektora. Alebo ministerstvo vnútra k pravidelným ad hoc manévrom donútili rôzne hnutia a skupiny väčšinou pod velením Slovenskej pospolitosti, kotlebovcov (najmä séria protirómskych zhromaždení na východe). Pri poslednej akcii polície tohto typu na Bratislavskom hrade (aj keď motív bol Svätopluk) sa ukázalo, že štát v represívnom trende pokračuje. Existuje pritom aj koncept militantnej demokracie, ktorý však je viac o prevencii ako o represii. Vo všeobecnej rovine ju treba najmä chápať nie cez spôsob, ako demokracia zakročí, ale kedy zakročí. Militantá demokracia vo svojej podstate znamená, že štát nereaguje na ohrozenie zo strany extrémistov len vo chvíli, kedy prekročia zákon, ale že využíva všetky dostupné prostriedky, aby im v prekročení zákona zabránila dopredu. U nás sme však za posledné roky svedkami takmer výlučne represívnych akcií, často kontroverzných (zásah v Dunajskej Strede, Gay pride v Bratislave zmarený neonacistami, Šarišské Michaľany).

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Nielen na novom vedení rezortu vnútra, ale aj ministerstve školstva a ďalších bude, či sa udeje niečo aj pre prevenciu (narušovanie akcií extrémistov rafinovane ešte pred ich uskutočnením, prednášky fundovaných policajtov na školách, zaradenie doplnkových učebníc na tému extrémizmus na hodiny etiky či občianskej náuky, vzdelávanie či manuál pre starostov a samosprávy, do ktorých obcí krajná pravica často zvoláva zhromaždenia). Je to potrebné, aby sa počet extrémistických skupín a hnutí čo sa snažia v médiách zviditeľniť, stať sa tak súčasťou mainstreamového politického diskurzu a prikloniť na svoju stranu aj verejnosť žijúcu nielen pri osadách, znížil.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

rok 2006

Kauza Malinová. Študentka od začiatku tvrdí, že ju napadli dvaja mladíci lebo po ceste do školy telefonovala po maďarsky. Podľa identikitu sa ponášali na členov nitrianskeho Národného odporu. Polícia však prípad uzavrela s tým, že sa skutok nestal a že si ho Malinová vymyslela. Kauzu dal inšpekcii preveriť nový minister vnútra Lipšic.

roky 2007 a 2008

Séria útokov neonacistov v Nitre na Staré divadlo , predtým v Starej pekárni. Viaceré pochody proti drogám, homosexuálom organizované osobami z Národného odporu Nitra. Až po záujme médií a kritike občianskej spoločnosti začala polícia rôznymi spôsobmi robiť obštrukcie pri organizovaní rôznych pochodov a zhromaždení, napr. predvedením organizátorov v čase začiatku podujatí extrémistov. Vlažný postoj útokov nitrianskych neonacistov obhajovalo vedenie polície i rezortu vnútra taktikou.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Útoky na bratislavský klub Obluda. Za druhým z nich stál bratislavský herec Rastislav Rogel a spevák kapiel Juden Mord či Krátky proces, ktorý bol nedávno v tejto súvislosti obžalovaný. V roku 2008 neonacisti útočili aj na americkú basketbalistku, párik Rómov v Detve či britského lekára. Napadli aj politológa Grigorija Mesežnikova, či oslobodili člena vedenia Slovenskej pospolitosti Michala Laššáka z útoku na muža tmavej pleti z roku 2000. Útokov i udalostí bolo viac.

Polícia vo februári 2008 vypátrala a obvinila údajných vrahov Daniela Tupého. Pre nedostatok dôkazov a nedôveryhodné výpovede svedkov ich však súd oslobodil v lete 2009.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

roky 2009 a 2010

Medzi banskými záchranármi ocenil premiér Fico aj muža s neonacistickým symbolom na hlave, jeho prípad išiel do stratena.

Účelové rozpustenie OZ Slovenská pospolitosť pred stretnutím Fico-Orbán v roku 2008. Najvyšší súd ho v roku 2009 zrušil pre nedodržanie zákonného postupu aj pre nedostatočné zdôvodnenie tohto kroku úradníkmi rezortu vnútra. V susednom Česku dokázali rozpustiť Dělnickú stranu, u nás však Kotleba cez svojich ľudí bez problémov ovládol bezvýznamnú Stranu priateľov vína, ktorá sa od marca 2010 volá Ľudová strana Naše Slovensko. Jej gro tvoria sympatizanti a členovia OZ Slovenská pospolitosť.

Verejnosti menej známa zrejme zostala pitoreskná iniciatíva Generálnej prokuratúry zrušiť bezvýznamnú SĽS, naviac "s použitím" rovnakých argumentov, ktoré sa nachádzajú v práci Dušana Mikušoviča z roku 2006!

Viac ako zrušenie stíhania Kotlebovho Na stráž zo 14. marca 2009, zaujalo, že prokurátorka uverila Kotlebovmu vysvetleniu: nejde o gardistický, ale skautský pozdrav. Kotleba podľa nej nepoužil kompletný gardistický pozdrav , ako ho opísala znalkyňa.

Nedávno boli oslobodení konatelia obchodu, kde (ešte za ministrovania V. Palka) polícia podľa prokurátorky pri razii našla hákové kríže na tričkách.

V roku 2009 i 2010 sa uskutočnili desiatky pochodov a zhromaždení, kde sa krajná pravica snažila zviditeľniť a vytvárať o sebe obraz ochrancu slušných ľudí pred cigánskymi asociálnymi parazitmi resp. naposledy "chrániť" gardistický symbol (pritom jej predstavitelia opäť slovne útočili na menšiny, liberálov, vládu).

Ešte krátko k Ficovej vláde

Za štyri roky sme premiéra často počúvali rečniť o antifašizme a odkaze SNP, zároveň však nekritizoval skutočnosť, že sa okolo Matice grupujú mladí autonómni nacionalisti či priamo funkcionár Kotlebovej strany. Pritom okrem štátnych dotácií sa táto kultúrna ustanovizeň tešila finančnej priazni aj z jeho rezervy. Naposledy Fico už ako expremiér matičiarov vyzýval, aby bránili sochu Svätopluka čo de facto v priamo v tom čase v Bratislave aj realizoval mestský policajt a predseda miestneho odboru Matice slovenskej v Púchove Marián Mišun. Mišun bol v sobotu 7. augusta medzi predvedenými a do megafónu predtým vykrikoval rôzne heslá proti menšinám. Matica naňho síce v apríli 2010 podala trestné oznámenia zato, že zneužíva jej meno, avšak to vyšetrovateľ ešte v máji zamietol ako neodôvodnené a Matica sa podľa žilinskej krajskej polície neodvolala resp. nesťažovala. "Orgány Matice v tomto smere nekonali", odpísal mi Ľubomír Kraľovanský z ústredia Matice na otázku ako pokračujú snahy Matice vylúčenie muža z Kotlebovej kandidátky. Kraľovanský napokon doplnil, že v novembri sa budú zaoberať zmenou stanov, aby mohli aj z centrálnej úrovne rušiť členstvo pre porušenie stanov. 

Čo sa týka nástrojov protiextrémistickej politiky, tak hneď po zmene vlády v roku 2006 postupne zanikala až zanikla komisia na boj s extrémizmom pri ministrovi vnútra, ktorá vznikla v roku 2001. Tú postupne nahradila "medzirezortná integrovaná skupina odborníkov" (MISO) pri policajnom prezídiu, ktorá však od roku 2007 riešila najmä teóriu extrémizmu či legislatívu. Bola príliš široká (množstvo úradníkov z rôznych rezortov a viacerých bezpečnostných zložiek + tretí sektor), nechodila do terénu a verejnosť či médiá sa nemali šancu o jej činnosti niečo dozvedieť, lebo nikdy o nej neinformovala.

Za rok 2008 vyšla len veľmi stručná, všeobecná a frázovitá Správa MV SR o extrémizme, dostupná na webe ministerstva. Nezmienila sa o žiadnych nových trendoch ani konkrétnej činnosti krajnej pravice či ľavice. Používala archaický slovník i delenie extrémistov. Za rok 2009 už pre istotu nevyšla žiadna správa o extrémizme od MV SR. Ministerstvo v tomto suplujú odborníci (právnici, politológovia) združení okolo Inštitútu pre občianske vzdelávanie (IOV), ktorí od roku 2007 vydávajú "Správy o plnení bezpečnostnej politiky štátu v oblasti extrémizmu."

Za reálny počin bývalej vlády možno považovať novelu trestného zákona a sprísnenie sadzieb v oblasti trestných činov, ktorých sa dopúšťajú sympatizanti a členovia krajne pravicových hnutí (hoci zákon je koncipovaný všeobecne a mal by sa vykonávať aj pri komunistických symboloch či propagácii komunizmu). Tzv. hate crimes či trestné činy z nenávisti (iný politický názor, iné zmýšľanie) sa pri novele v rámci osobitného motívu (ešte vyšší trest) do zákona nedostali. Význam a efekt zo sprísnenia sadzieb je ťažko merateľný. Avšak trestanie násťročných za kresbu hákového kríža alebo opitých hajlujúcich náckov asi bujnejúci extrémizmus budovaný dnes najmä na sociálnom dištanci voči sociálne výlučeným Rómom nepotlačí. Napokon nenávisť - bez ohľadu na vyššie sadzby - najmä voči menšinám dnes krajne pravicové skupiny a hnutia bez strachu hlásajú a šíria na svojich weboch, na Facebooku, ale aj v uliciach.

Naozaj "vydarenú" bodku za ťažením Ficovej vlády voči krajnej pravici dala medzinárodná konferencia na úrade vlády, kde Kaliňákov tajomník Vladimír Čečot vyhlásil, že viac v priestoru v médiách má Kotleba ako tí, čo sa snažia proti extrémizmu bojovať. A v boji proti extrémizmu sú podľa ex-štátneho tajomníka Čečota paradoxne najdôležitejšie médiá (čo tam po zodpovednosti vlády a rezortu vnútra, však?). Radičovej vláda

V jej programovom vyhlásení sa v sekcii rezortu vnútra spomína aj extrémizmus, ktorého prejavy v našej spoločnosti nemajú miesto. Vláda sa zaviazala, že: "Využije všetky zákonné právomoci a nástroje v boji proti extrémizmu vrátane personálneho a odborného posilnenia štruktúr boja s extrémizmom a ďalej ich skvalitní. Vláda SR dostupnými prostriedkami zabráni tomu, aby extrémisti brali do svojich rúk iniciatívu v riešení problémov rómskej komunity. Vláda SR bude presadzovať nulovú toleranciu k individuálnemu, skupinovému a inštitucionálnemu násiliu páchanému v rozpore s princípmi ľudských práv garantovaných Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými dohovormi. Po vykonaní analýzy súčasného stavu schváli novú koncepciu boja proti extrémizmu."

Osobne som zvedavý na analýzu Koncepcie boja proti extrémizmu MV SR teda toho, čo sa splnilo od 2006-2010 (návrh koncepcie je medzi dokumentmi MV SR). Tá ďalšia na obdobie do roku 2014 sa bude schvaľovať už o rok.

Sympatické je odhodlanie personálne posilniť a skvalitniť "odborné štruktúry boja s extrémizmom". Tie boli za Packu síce reoorganizované, ale podľa bezpečnostného serveru Security and Society počet policajtov zameraných na extrémizmus klesol v roku 2007 na 7, kým v roku 2006 ich bola takmer stovka. Server tiež kritizoval nečinnosť v prevencii a v oblasti kvalifikovaných bezpečnostných pracovníkov.

Ja osobne by som sa prihováral aj za informovanie verejnosti a médií o činnosti vyššie zmienej skupiny "MISO", ako aj jej zoštíhleniu len na políciu, silové zložky a tretí sektor, čo ju môže spraviť akčnejšou a užitočnejšou nielen v diskusii. Mala by totiž riešiť aj konkrétne kauzy a problémy z terénu.

Minister vnútra Lipšic sa vyjadril, že chce začleniť viac Rómov v oblasti osád do policajného zboru a vytvoriť tak pozitívne vzory aj pre sociálne vylúčené rómske komunity. To môže byť tiež primárne užitočné aj pre oslabenie pozícií extrémistov, ktorých význam ako "ochrancov slušných ľudí" v očiach majority žijúcej pri osadách by teoreticky mohol klesnúť. Lipšic i nový policajný prezident Spišiak by však mali ustrážiť, aby z dobrého zámeru neboli nakoniec len pochybné razie v osadách.

Na záver

Samozrejme, môžeme si povedať, že extrémizmus je okrajový druh kriminality. Avšak treba to vidieť tak, že kým mafia sa chce obohacovať na úkor ostatných aj za cenu vraždenia, extrémisti chcú nahlodať a neskôr zničiť demokratický systém ako taký a útočia na jeho základ, ktorým je aj ochrana ľudských práv. Sami sa pritom stavajú do pozície obetí "policajného štátu".

S ambíciami potlačiť extrémistov prichádzal aj Kaliňák. Zostala po ňom doteraz sa ťahajúca kauza Malinová, pre nedostatok dôkazov súdom odmietnutý Tupý (aj keď tam to preberal po Palkovi a Padovi), s fiaskom nerozpustené a tým pádom mocnejšie občianske združenie Slovenská pospolitosť, ktorého bývalý líder bez problémov založil stranu, zúčastnil sa volieb a hľadí zrejme optimisticky do budúcnosti.

Uvidíme, čo zostane po Lipšicovi. Verím, že by ho nepotešilo (hoc aj je známy toleranciou i extrémnej slobody prejavu) , ak by výsledkom jeho práce v tejto oblasti bol Kotleba ako kolega v poslaneckej lavici. 

Johny Cashpani Anna Belousovová, Mr. "cigáni a buzeranti " , ale občas aj niektorí koaličníci možno s kultivovanejším prejavom, no v zásade nevybočujúci z nacionálne populistického folklóru s puncom rasizmu a šovinizmu, by v parlamente naozaj mohli stačiť, hoci mnohým z nás by tam určite ani tí nechýbali.

Sergej Danilov

Sergej Danilov

Bloger 
  • Počet článkov:  183
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Páči sa mi interakcia s vami a citát, že blogovanie je crackom novinára. Alebo novinársky crack?:-)POPULÁRNE ČLÁNKY: Reporting on extremist politicians Zoznam autorových rubrík:  FutbalPolitikaExtremInternetShowbizSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu