Viaceré ultras skupiny aj na Slovensku majú členov s pozitívnym sklonom k totalite, k prezentovaniu xenofóbie či nacionalizmu. Niektorí z nich sa netaja sympatiami k neonacizmu, alebo sú okrem toho aj priamo členmi rôznych nacionalistických skupín (slobodní či autonómni nacionalisti, mladí matičiari) či sietí. Nepaušalizujem, netvrdím, že ich je väčšina. Ale kto popiera výskyt týchto jedincov medzi ultras a hooligans, nemusí ďalej ani čítať...
Politizácia futbalových chuligánov a ultras
Josef Smolík z Masarykovej univerzity v Brne o tejto problematike výstižne píše v svojej knižke z roku 2008.
Politika by sa na futbal ťahať nemala, najmä ak sa týka upierania ľudských práv iných, ponižovania žien, homofóbie (napr. ultras spartak vs. Obžera a Halenár) a ďalších foriem netolerancie, voči ktorým sa tak často ohradzujú politici, dištancujú sa od nich predstavitelia klubov aj činovníci futbalového zväzu. Keď však treba problém riešiť, zľahne sa po všetkých často zem.
Ultras skupiny majú svoj nepopierateľný vplyv. Môžeme ich označovať svojím spôsobom za politické - pravicové či ľavicové. Charakterizovať ich môžeme aj ako nátlakové skupiny, keďže niekedy svoj vplyv resp. vôľu demonštrujú aj násilím na hráčoch či funkcionároch (najmä Taliansko). Minimálne však dokážu vyvinúť tlak a vzbúriť sa aj proti dodržiavaniu pravidiel, a kluby za nimi niekedy i v takýchto prípadoch stoja.
Politické prejavy k ultras patria, hoci mne osobne sa viac páči choreo a vášnivé, ale fair povzbuzdovanie. U nás sa môžeme stretnúť najmä s panslavistickými transparentmi na podporu Srbska v otázke Kosova. Ultras DAC zase naposledy v zápase so Slovanom Bratislava odmietli politika Bélu Bugára. Ultras skupiny skrátka majú svoje politické názory a vyjadrujú ich v kotloch štadiónov.
Bola to žilinská skupina "Disco boys", kto vyjadril svoj postoj k 20. výročiu pádu červenej totality na zápase SVK-Čile (1:2).
20 rokov slobody
Väčšinou ten názor býva vyhranený, radikálny. Buď za niečo alebo ostro proti niečomu, niekomu. V Žiline na zápase Slovensko - Čile, ktorý sa hral 17. novembra 2009 som však zostal prekvapený. Prvý raz mi asi neprekážalo, že niekto "dotiahol na futbal politiku".
Zámerne píšem niekto, pretože autorstvo transparentu "20 rokov slobody", ktorý som počas TV prenosu zaregistroval na jednej z tribún štadióna MŠK sa mi zatiaľ nepodarilo zistiť. Touto cestou však pozdravujem a oceňujem!
Bol som pri TV nadšený z atmosféry, ktorú slovenským futbalistom vytvorili v zápase s loptovými kúzelníkmi "alá Matias Fernandez" fanúšikovia prítomní na štadióne. Čerešničkou bol však pre mňa práve transparent s jednoduchým odkazom "20 rokov slobody", ktorý zachytila aj kamera STV3, hoci mohla aj častejšie.
Čo to znamená? Aj keď fankluby Slovana, Trnavy, Nitry, Žiliny spoločne bojkotujú pre odpor k SFZ zápasy reprezentácie, pozitívom je, že fanúšikovia (najmä tí čo stoja za transparentom "20 rokov slobody") ako takí, si vážia 17. november 1989 a jeho hodnoty. A to aj v čase, kedy sú sloboda, demokracia často valcované, spochybňované, ohýbané korupčníkmi, chrapúňmi a všelijako manipulované bezchrbtovými ex-komunistami.
Odkaz Robertovi a Pavlovi
Bola to aj krásna odpoveď jednému červenému Robertovi, ktorý si Nežnú revolúciu nevšimol, ale snažil sa ju ostatným spoluobčanom aspoň znechutiť - neustálym zdôrazňovaním dnešnej sociálnej neistoty oproti časom socializmu, odchodom do Moskvy v predvečer jej 20. výročia, rečami o dovolenke na Malte zo štedrého štipendia či poukazovaním na údajné ekonomické záujmy tribúnov revolúcie.
Bol to aj odkaz excentrickému kachličkárovi Pavlovi z Košíc, ktorý vyhlásil, že oslavy novembra si sprivatizovala hŕstka intelektuálov a vyzval národ, aby im to nedovolil. Ja zase verejne ďakujem tej "hŕstke intelektuálov", ktorá sa infiltrovala ešte aj na štadión MŠK a vyvesila tam transparent "20 rokov slobody". Optikou Pavla tak chcela zaiste "miliónom ľudí s iným názorom, tiež štrngajúcim na námestiach" ukradnúť 17. november 89 a povedať im, "držte hubu a krok" (Excentrický kachličkár Pavol to vie aj po nemecky povedať).
Vyplývajú z toho dve veci:
1. Pavol a Robert nech sa akokoľvek snažili, 17. november 89 mi neznechutili. A odpoveď na ich "pokusy" dostali ešte aj z tribún futbalového štadióna.
2. Volám na slávu fanúšikom, čo si dali námahu s transparentom "20 rokov slobody" a jeho rozprestrením v priateľskom zápase s Čile! Vďaka za takéto politické prejavy. Slobodné, demokratické a jednoznačné. Nie kamuflujúce, diskreditujúce, manipulujúce a osočujúce.
