Autonómni nacionalisti očami politológa Tomáša Nociara

Autor: Sergej Danilov | 2.6.2009 o 9:59 | Karma článku: 6,36 | Prečítané:  2745x

Nociar je analytikom bezpečnostného serveru Security-Society.org

 

Autonómnymi sami seba označujú preto lebo fungujú  na princípe leaderless resistance (odpor bez vedenia) jednotiek, ktoré sú jedna od druhej autonómne.

Autonómny nacionalizmus je javom druhej vlny vzostupu neonacizmu v Nemecku v 90.rokoch 20.storočia. Nadviazala na jednak americkú tradíciu leaderless resistance a na nemecké pôsobenie Michaela Kühnena , ktorý pred smrťou navrhoval vznik takýchto organizácií, dokonca ich na podobnom princípe aj zakladal.

Je kuriozitou, že Kühnen bol gay (medzni neonacistami ich bolo viac,  napr. aj jeden zo spoluzakladateľov neonacistickej organizácie Blood and Honour - Nicky Crane), ktorý v pomerne mladom veku zomrel na AIDS a jeho gurum bol Ernst Remer - Hitlerov osobný strážca.

Kühnen sa snažil vybudovať systém niekoľkých vzájomne neprepojených organizácií, vrátane legálne pôsobiacej politickej strany. Spolupracoval aj s Gerhardom Rex Lauckom, ktorý v USA viedol organizáciu NSDAP - AO (Národnosocialistická nemecká robotnícka strana - zahraničná sekcia) a bol producentom veľkého množstva neonacistických propagačných materiálov v rámci Nemecka a zvyšnej Európy.

V roku 1991 Kühnen predčasne umrel. Francúzska Agence France-Presse o ňom napísala posmrtne, že bol "najvýznamnejším a najvýrečnejším zástancom nacizmu po druhej svetovej vojne". (zdroj: Neo-nazi chief´s ashes are stolen. Agence France Presse, 8.4.1992 Zdroj: LEE, M. A.: Bestie se probouzí (Vzkřšínení fašismu: Od Hilterových vyzvědačú po dnešní neonacistické skupiny a pravicové extremisty). s. 276.)

 

Druhá vzostupná vlna prebiehala v rokoch 1996 - 2000 a došlo počas nej k reštrukturalizácii organizácií. Táto reštrukturalizácia bola odpoveďou na zákaz viacerých neonacistických organizácií, ktoré mali celo nemeckú pôsobnosť. V snahe zabrániť ďalším zákazom, resp. k ich sťaženiu prešli nemecké neonacistické organizácie na taktiku odporu bez vodcu.

Na tejto báze začali vznikať tzv. kamarátske spolky (Kameradschaften), ktoré boli zložené z pár členov a mali lokálnu pôsobnosť. Taktiež na podobnej báze vznikli organizácie tzv. slobodných (autonómnych) nacionalistov (Freie Nationalisten), ktoré sa stali populárne najmä v strednej Európe.

V tomto období sa pravicový extrémizmus prejavil najmä vznikom tzv. bez cudzineckých zón, v ktorých bolo pre cudzincov nebezpečné sa pohybovať. Taktiež známym a veľmi medializovanými sa stali násilné pouličné strety pravicových extrémistov s táborom ľavicových radikálov.

 

Politológ Nociar o tom, prečo sa nedajú okrem „black block" image (objavili ho už aj slovenské skupiny autonómnych nacionalistov) a leaderless resistance organizácií spájať autonómni nacionalisti s anarchistami:

Autonómni nacionalisti (AN) (neonacisti vo všeobecnosti - nielen AN, ale AN sú ich istou subskupinou) sú stúpencami fašistického štátu, ktorý pohlcuje všetko. Anarchisti sú za odstránenie štátu. AN sú autoritárski, anarchisti sú anti-autoritárski.   

Anarchizmus a neonacizmus sú na dvoch antagonických polohách v pol. spektre. A ešte treba poznamenať, že anarchizmus nie je protidemokratický (chcú zrušiť štát, spoločnosť by však mohla byť demokratická naďalej). Ideologicky sú teda nezlúčiteľné tieto dve ideológie.

Podobnosti

Čo sa môže podobať je ich black bloc image a leaderless resistance organizácie, ktoré využívajú oba tábory, ale to je viac menej modus operandi.

To že nacisti (dnes neonacisti či v rámci scény autonómni nacionalisti) používajú ľavicové témy funguje už asi deväťdesiat rokov . Nacizmus - národný socializmus či boľševizmus mobilizovali robotnícku triedu, spája ich autoritárstvo. Aj stalinizmus mal nacionalistické prvky.

Dnes sú to najmä ľavicové názory, ktoré sa týkajú ekonomického pohľadu. Ľavicovo-ekonomické preferencie však nie sú relevantné k odporu  neonacistov voči istým skupinám obyvateľstva, takže tam netreba hľadať analógiu.

Anti-globalistický precedens bol v Seattli v roku 1999, keď tamojšiu demonštráciu podporovala aj ultrapravica. Anarchistickí antiglobalisti sami seba označujú za alterglobalistov, lebo oni nie sú proti globalizácii ako takej, ale proti globalizácii kapitalistickej.

 

(Pochod Autonómnych nacionalistov Slovensko (ANS) zo 16.5.2009 bol organizovaný proti globalizácii a kapitalizmu, za sociálne istoty, pozn. blogera).

 

Prečítajte si aj Kto sú to autonómni nacionalisti očami vlád Nemecka, Česka i situácie v SR.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Mikloš: Čudujem sa, že tandem SaS a Za ľudí nevznikol skôr

Bývalý minister financií Ivan Mikloš hovorí, že médiá bývajú k premiérovi hyperkritické.


Už ste čítali?